Viete čo? Milujem sneh. A čo som tým chcela povedať? To možno ani ja sama neviem :). Ale asi len toľko, že trpím akútnym nedostatkom ľudí čo majú podobnú úchylku. Všetci sa len sťažujú, že musia čistiť autá, meniť pneumatiky, odhŕňať...že budú chorí, že bude čľapkanica, že je zima. Stop! Nie sú to náhodou tí istí čo sa im protiví leto, lebo vtedy je hrozne horúco, nedá sa v tom teple žiť a ak sa chce ísť človek ovlažiť k vode, tak je tam milión ľudí? Neviem to posúdiť, ale buď som ja príliš prispôsobivá,alebo oni príliš nároční :) Ale keďže ja som ešte predsa len mladé a neskúsené dievča, nemôžem sa k tomuto vyjadriť, ako som už neraz počula, keď som sa starala do vecí, do ktorých ma nič :) (ževraj)
V konečnom dôsledku nie o tom som chcela. Len som Vám proste chcela napísať, ako sa teším že tu máme sneh. Svojho prvého huhuláka som už stihla postaviť, aj keď sama, ako každý rok, pretože ostatní sú už príliš "veľkí" na to aby sa hrali so snehom. "A ty si čisté decko, keď ťa to ešte drží" počula som už párkrát, ale bolo a je mi to jedno, pretože ak sa týmto meria dospelosť, tak ja dospelá nebudem nikdy a absolútne mi to neprekáža :) Len mi tak povedzte, kedy ste naposledy stavali snehuliaka, robili anjelikov v snehu? Ja tento rok a je to zábava :) Človek sa pritom prenesie do iného sveta, kašle na všetky problémy. Keď si tak ležíte v snehu a mávate nohami a rukami, aby ten Váš anjel vyzeral čo najkrajšie, nemáte čas myslieť na také veci ako problémy v škole alebo vo vzťahu. Preto väčšinou ležím v tom snehu aj polhodinu a keď prídem domov s červenými lícami, rukami aj zadkom :), mamina len pokrúti hlavou a so smiechom povie to svoje "Katka ty si ako päťročná". A ja som šťastná, lebo aspoň na chvíľku sa tak cítim naozaj. Bezstarostne a šťastne, so šibalským pohľadom v očiach.
A to nie je všetko. Ja totižto v zime milujem aj dobrodružné výlety a stopovanie srniek. Minulý rok ma to skoro stálo zlomenú nohu, ale ten horolezecký výstup stál za to :) Kto mal vedieť že pod tým snehom je to samý ľad? :) Jednoznačne to bol skvelý zážitok a tak skoro naňho nezabudnem. Podrobnosti si však radšej nechám pre seba, nechcem aby ma po príchode domov čakali ujovia v bielych plášťoch a odviezli na to pekné miesto :)
Proste zbožňujem zimu a sneh, tiež keď máme líca vyštípané od mrázu, na rukách palčiaky. Keď začnú k tomu padať tie krásne vločky, tak som úplne na větvi :) Dokážem ich pozorovať nekonečne dlho, každá iná, jedinečná, proste geniálna. Ako celá zima. Občas mi zima pripadá akoby som to bola ja sama. Chladná a ľadová ,ale keď sedíte v teple pri čaji a pozeráte sa na ňu cez okno, chlad akoby opadol a vnímate len tú krásu a pokoj, ktorú ste si vtedy, keď ste odhŕňali sneh z auta, nejako nestihli všimnúť...
