Spomínam si...V noci som sa zobudila cela vystrašená...Bol to zvláštny pocit...Bolel...
Každé ráno to je také pekné...Vždy si tu bola...Strašne rada ležím v posteli...Viete, len tak...Dívam sa cez to moje okno na svet...Raz je šedý, inokedy čierny s krásnou žiarou..Býva však aj modrý...Zbožňujem to, keď je modrý...
Nikdy sa mi nechce vstávať...Keď som si však spomenula na teba, zabudla som na svoj modrý svet...Zišla som dole, a tak ako som tam bola, v pyžame, išla som za tebou...Vedela si to...Čakala si...Tá radosť keď sme sa stretli...prečo sa ľudia nedokážu tak tešiť?...Nikto nevedel privítať tak ako si to vedela ty...Pri nikom som necítila že ma tak potrebuje a tak miluje...Bola si moje slnko keď moje okno do sveta zívalo prázdnotou...Nežiadala si za to nič...Len trošku nehy....A vernosť...
Si najvernejší priateľ akého som kedy mala...Cítila si môj smútok aj keď si ho nikto iný nevšimol...Vtedy si prišla ku mne, zložila hlavu do mojich rúk a len sa dívala...Tvoje oči...Sálalo z nich pochopenie, láska...Vždy si všetko chápala...Bez slov...Pri pohľade do tých očí som zabudla na všetko trápenie...Bola si mojím liekom na všetky bolesti...
Potom keď to prišlo, bála som sa...No ty nie...Celé hodiny som sedela pri tebe, držala ťa v náručí a rozprávala ti všetky tie príbehy...Prekonávala som s tebou bolesti...Bolelo ma to viac ako teba...Keď si mi zaspala vyčerpaná v náručí, bolo to krásne...Bola si taká pokojná...Dôverovala si mi...
Ďalšie ráno...Dnes môj svet nemá žiadnu farbu...A dlho nebude mať...Keď som ťa uvidela, neplakala som tak ako všetci...Podišla som k tebe, vzala ťa poslednýkrát do náruče a niečo ti zašepkala...Čo to bolo, vieš len ty...
Smútok...Pokoj...Žiadne slzy...Viem že nemám plakať...Viem že ti je dobre...Veď som ti to sľúbila...A ja svoje sľuby plním...
Vždy keď sa zobudím a pozriem sa cez okno na oblohu, vidím Teba...Už necítim smútok...Som šťastná, lebo viem že ti je dobre...Veď som ti tam rezervovala to najlepšie miesto...
Viem že si šťastná....Vieš že nikdy nezabudnem....Na takých priateľov sa predsa nezabúda...
