reklama

Detský dar

Úsmev je svetlo, ktoré pri pohľade do očí naznačí, že srdce je doma.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Keď vchádzate do tej vysokej bielej budovy a zacítite ten typický zápach, často Vami prejde zlý pocit a mrazenie v celom tele. A ja pri vstupe cítim len radosť a nádej, že dnes možno znovu niekomu pomôžem.

A potom to celé začína. Umyť ruky, od končekov až k lakťom, doslova vydrhnúť. Dať si na seba čisto opraté oblečenie, na tvár rúško, vlasy do vrkoča a pod čapicu. Hanbím sa za to, že mám vlasy, v túto chvíľu mi je to ozaj ľúto a odkedy som videla tú bolesť v detských očiach, keď mi jedno dievčatko hladkalo vlasy, zatiaľ čo ono malo len holú hlavičku, odvtedy ich nosím pod čiapkou, pretože to naozaj bolí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zoberiem hračky a nesmelo zaklopem na najbližšie dvere. Počuť spoza nich len pípanie prístrojov a ticho. Pomaličky ich pootvorím a nakuknem dnu. Tu už na mňa z postielok pozerajú zvedavé detské tváre a čakajú čo sa bude diať. Pozdravím sa, predstavím a spýtam, či by sa tu niekto chcel hrať. Samozrejme, všetky sa chcú, v nemocnici im je dlho. S povolením doktorov poposúvam postielky tak, aby tvorili kruh, tak, aby som bola v jeho strede. Dnes tu mám štyri deti, dve hnedooké rozkošné dievčatká a dvoch chlapcov. Najstaršie nemá viac než desať rokov. S dievčatkami sú tu mamičky, ktoré mi ich nechávajú v opatere a idú si aspoň na chvíľku sadnúť na kávu. Som rada že mi dôverujú, nie vždy je to tak. Ale ja sa rodičom ani nečudujem, každý chce pre svoje dieťa len to najlepšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A začíname sa hrať. Najprv pexeso, chlapci podvádzajú, dievčatá mi na nich žalujú a ja musím rozhodovať. Nasleduje puzzle, keď sa zrazu každý kúsok zmestí zázrakom všade a mne nie je dovolené im pomáhať. Smejú sa a žiaria im oči. Na tvári máme rúška, takže nám okrem tých očí nie je nič vidieť. Ale tá radosť, tá žiara z ich očí by presvetlila aj tú najväčšiu tmu. Zrazu si Evička ľahá do postielky a ťahá ma so sebou. Ona sa už nechce hrať, bude sa len dívať, lebo je unavená. "Vieš, ja mám takú chorobu, čo sa volá leukémia, tak niekedy musím viac spinkať ako ostatné deti" - hovorí mi a potom dodáva "Ale ja si len trošku odpočiniem a bude mi dobre, zatiaľ sa môžeš hrať s ostatnými deťmi a ja sa budem pozerať." Pýtam sa jej, či niečo nepotrebuje, či nemám zavolať maminku alebo doktora. Pozrie sa na mňa tými detskými očami, ktoré sú zrazu plné akejsi dospeláckej múdrosti a povie "Nebudem predsa otravovať maminku s hlúposťami a ani uja doktora." Cítim sa zahanbene, som zrazu popri nej úplne maličká. Koľkokrát fňukám nad obyčajnou nádchou, bolesťou hrdla, chrípkou či boľavým bruchom. A toto malé dievčatko, ktoré to v živote nemá najľahšie, nefňuká, aj keď by na to malo plné právo. Učím sa od nich, pri každej návšteve sa naučím o kúsok viac o živote.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Pred časom, bolo to ešte pred letom, som prišla na izbu, kde ležal jeden chlapček. Bol tam s maminkou, tak som sa pozdravila a spýtala, či by sa chcel niekto hrať. Maminka na mňa pozrela, vzala si ma bokom a povedala, že malý je asi unavený, má pokročilé štádium rakoviny, ktorá ho pripravila o zrak, takže asi sa hrať nebude. No zrazu sa ozval malý, ktorý maminku doslova vyhrešil a povedal jej, že jemu sa už nechce stále ležať a tak sa chce hrať. A pre mňa to bola výzva. S nevidiacimi deťmi nemám skúsenosti, takže som nevedela ako začať. Takticky som zvolila čítanie rozprávok, no vydržalo mi to len chvíľu. Malý Tomáš sa rozhodol, že chce skladať puzzle. Ako vidiaci človek som to spočiatku nedokázala pochopiť, však Tomáško nevidí, tak akú bude mať z toho radosť. Pomaličky sme ale skladali, opisovala som mu každý kúsok skladačky, akú má farbu, navádzala jeho malú ruku, aby spájal jednotlivé diely a keď sa nám to nakoniec podarilo, opísala som celý náš poskladaný obraz a pozerala pritom na úsmev na Tomáškovej tvári. Nakoniec len dodal "dokázali sme to" a ja som pochopila, že skladanie puzzle bola taká malá výzva, vytrhnutie zo stereotypu, bol to pre Tomáška pocit, že niečo dokázal, že to stále dokáže. Nakoniec sme sa zahrali s autíčkami, kde som sa naučila asi všetky druhy áut, pretože ako mi Tomáško povedal, v tomto som bola celkom neznalá. Keď som odtiaľ odchádzala, v srdci som mala zvláštny pocit. Tomáškovi som sa pozdravila, podržala jeho ruku a povedala ďakujem. Jedno veľké ďakujem všetkým týmto deťom. Sú totižto silnejšie ako my všetci dospelí dokopy. Dokážu nás rozosmiať, naučiť nás novým veciam, pozerať sa na svet z iného pohľadu, žiť v súčasnosti a tešiť sa z maličkostí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Keď sa pozriete do očí chorého dieťaťa, nepopieram, že vidíte bolesť. No predtým tam zbadáte radosť, nádej, chuť do života, vieru vo všetko dobré a zároveň akúsi dospelácku rozumnosť, schopnosť pozerať sa na veci reálne, neboja sa hovoriť o tom, o čom všetci mlčia. Malé deti veria. Veria nám, veria v seba a veria v život. Naučíte sa od nich mnoho, žiaden dospelý Vám toľko nedá.
A ja keď sa dívam do ich očí, vidím neskutočnú žiaru a úsmev. A ten úsmev, ktorý Vám darujú, Vás hreje na srdci viac, než čokoľvek na svete.


Na záver by som len chcela povedať, vážme si to čo máme. Často človek nedokáže byť spokojný s tým čo má, že je zdravý a spokojný a stále sa na niečo sťažuje. Učme sa od detí, práve od týchto detí, ktoré ležia na detskom onkologickom oddelení. Im nechýba nič, oni dokonca ešte rozdávajú. A ja pred nimi touto cestou skladám klobúk a ďakujem im za všetko, čomu ma naučili.

Katarína Ďuričová

Katarína Ďuričová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Realistická optimistka, platonicky zaľúbená, zbožňujúca hory. Dospelá, no stále dieťa, závislá na čokoláde, nikdy nestrácajúca nádej a vieru. Milujúca úsmev, smiech a jas v detských očiach. Jeden z posledných žijúcich mušketierov... Zoznam autorových rubrík:  Moje depkyNie som tak trochu lamka?SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu